Peniaze, peňažný trh
Peniaze a ich vývoj
• peniaze predstavujú všeobecný ekvivalent, tzn. taký zvláštny tovar, ktorý má schopnosť vyjadrovať hodnotu všetkých ostatných tovarov,
• vývoj tovarovej výroby začal naturálnou výmenou a viedol cez tovarové (komoditné) peniaze k papierovým a bankovým peniazom,
• barter sa mohol uskutočniť iba vtedy, keď sa potreba kupujúceho a predávajúceho zhodla v tom istom výrobku – tovare,
• tovarové peniaze vznikli vyčlenením určitých tovarov, ktoré ľudia začali všeobecne prijímať ako prostriedky vymeniteľné za iné tovary,
• s rozvojom tovarovej výroby boli tovarové peniaze nahradené univerzálnejším výmenným prostriedkom - drahými kovmi,
• papierové peniaze vznikli v čase, keď sa zistila podstata peňazí, t.j. že peniaze nie sú potrebné samy pre seba, ale pre statky, ktoré možno za ne kúpiť,
• bankové (depozitné) peniaze sú peniaze na účtoch.
Funkcie peňazí
• funkcia peňazí ako výmenného prostriedku je založená na schopnosti peňazí sprostredkovať výmenné akty v dôsledku všeobecnej ochoty ekonomických subjektov prijímať peniaze ako prostriedok na nákup statkov a platenie záväzkov,
• funkcia peňazí ako miery hodnôt alebo zúčtovacej jednotky je spojená s ich schopnosťou byť mierou oceňovania všetkých statkov a služieb, aktív a pasív,
• funkcia peňazí ako uchovávateľa hodnoty (pokladu) predstavuje schopnosť peňazí (prípadne iných statkov - zlato, pozemok, budova, umelecké diela) prenášať hodnotu do budúcnosti,
• funkcia peňazí ako štandardu odložených platieb vyjadruje možnosť použitia peňazí pri splácaní dlhov v budúcnosti.
Formy peňazí
• drobné kovové mince,
• papierové peniaze – spolu s mincami predstavujú obeživo,
• bankové (depozitné) peniaze prevládajú, ide o vklady bez výpovednej lehoty, ktoré možno kedykoľvek vybrať a o šekové účty využiteľné na platby prostredníctvom šekov,
• kvázipeniaze sú peňažné prostriedky s nižším stupňom likvidity, tvoria ich termínované vklady a likvidné cenné papiere,
• elektronické peniaze vznikli v súvislosti s postupným automatizovaním platobného styku a bezhotovostných foriem zúčtovania.
Výrobcovia peňazí
• centrálna banka zavádza do obehu hotové peniaze (obeživo),
• obchodné banky prostredníctvom poskytovania úverov vytvárajú bankové (depozitné) peniaze,
Tvorba bankových peňazí
• obchodné banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov – časť vložených peňazí musia povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej banke a zvyšnú časť využívajú na aktívne bankové operácie, napr. poskytovanie úverov,
• poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému ako vklad,
• prírastok vytvorených vkladov ΔM je daný prírastkom pôvodného vkladu De vynásobeného multiplikátorom ponuky peňazí, ktorý sa rovná obrátenej hodnote povinnej miery rezerv – ΔM = De × 1/PMR,
• úplná expanzia vkladov by nastala len vtedy, ak by všetky vytvorené peniaze zostali v podobe bežných účtov v bankovej sústave a neexistovali by prebytočné rezervy.
Príklad – tvorba bankových peňazí
Banka A získa vklad Sk 1000,–. Povinná miera rezerv je 10 %. Zistite prírastok bankových peňazí a znázornite situáciu v banke A, B, C.
Dôchodok
• je tokovou veličinou, ktorá vyjadruje sumu peňažných prostriedkov, ktorú trhové subjekty získavajú za určité časové obdobie
• v širšom význame je tokom reálnych alebo finančných zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo plynú z výroby a pripadajú jednotlivým trhovým subjektom.
Bohatstvo
• je stavovou veličinou odrážajúcou peňažnú hodnotu všetkých aktív, ktorými disponujú jednotlivé trhové subjekty
• čím väčšie bohatstvo domácnosť vlastní, tým má väčšie predpoklady nadobudnúť vysoké dôchodky, ktoré spätne zvyšujú bohatstvo.
Členenie dôchodkov
Kritérium prvotného, resp. druhotného rozdelenia dôchodkov
• prvotné dôchodky sa spájajú s vlastníctvom výrobných faktorov (ak vlastníme prácu, získavame pracovné dôchodky – mzda, prémie, odmeny a ak vlastníme pôdu a kapitál, plynú nám dôchodky z majetku – renta a úrok)
• druhotné dôchodky tvoria transferové platby (dotácie a rôzne sociálne dávky), ktoré získavajú firmy a domácnosti bezodplatne od štátu
Kritérium zohľadňujúce zmeny cenovej hladiny
• nominálny dôchodok predstavuje dôchodok v peňažnom vyjadrení,
• reálny dôchodok predstavuje nominálny dôchodok upravený v dôsledku zmien cenovej hladiny.
Kritérium zohľadňujúce znovurozdeľovacie procesy
• osobný dôchodok môže pozostávať tak z prvotných dôchodkov ako aj z druhotných dôchodkov, jeho príjemca ho však nemôže plne využívať na uspokojovanie svojich potrieb, pretože časť z týchto dôchodkov podlieha zdaneniu,
• disponibilný dôchodok získame zdanením osobného dôchodku.
Kritérium súladu so zákonodarstvom krajiny
• legálne dôchodky predstavujú dôchodky získané v súlade so zákonodarstvom danej krajiny,
• nelegálne dôchodky vznikajú v rozpore s ním (rôzne dôchodky plynúce z aktivít v rámci tieňovej ekonomiky).
• Kritérium formy nadobudnutia dôchodku
• peňažné dôchodky predstavujú množstvo peňažných prostriedkov, ktoré môže subjekt nadobudnúť,
• naturálne dôchodky predstavujú rôzne statky, ktoré subjekt môže nadobudnúť.
• Kritérium časového hľadiska
• bežné (absolútne) dôchodky predstavujú dôchodky daného roka,
• minulé dôchodky sú dôchodkami minulých rokov,
• budúce (očakávané) dôchodky sú dôchodky bližšej, resp. vzdialenejšej budúcnosti.
Kritérium zohľadňujúce dĺžku zmeny toku dôchodku
• permanentný dôchodok predstavuje hypotetickú úroveň dôchodku, ktorej súčasná hodnota je ekvivalentná rodinným aktívam a očakávanému budúcemu dôchodku,
• prechodný dôchodok môže mať tak pozitívny ako aj negatívny charakter,
• skutočný dôchodok predstavuje reálne obdržaný dôchodok, ktorý pozostáva zo stálej permanentnej zložky, ktorá sa presadzuje dlhodobo a z prechodnej (tranzitívnej) zložky, ktorá má krátkodobý charakter.
Kritérium štatistického zisťovania
• priemerný dôchodok poskytuje informáciu o veľkosti dôchodku pripadajúceho na jednu osobu,
• stredný dôchodok predstavuje dôchodok, ktorý rozdeľuje všetkých príjemcov dôchodku na dve skupiny: 50% má nižší dôchodok a 50% vyšší dôchodok.
Faktory ovplyvňujúce výšku dôchodkov
trhové činitele
• podľa mnohých ekonómov má byť dôchodok úplne determinovaný trhovým mechanizmom,
• štát môže poskytnúť minimum sociálnej istoty všetkým, ktorý sa v dôsledku pôsobenia trhu dostanú do situácie neumožňujúcej dosiahnuť ani minimálny životný štandard
netrhové činitele
• patria tu: začiatočné rozdelenie majetku, vrodené alebo získané schopnosti, výkonnosť, mobilita, tvorivosť, adaptabilita, kvalifikácia, diskriminácia, ale aj šťastie, vek, konexie,…
• vplyv niektorých činiteľov dokáže človek ovplyvniť (výkonnosť, adaptabilitu, kvalifikáciu), niektoré sú však z jeho strany neovplyvniteľné (vek, diskriminácia)
Rozdeľovanie alebo distribúcia dôchodkov
Funkčná distribúcia dôchodkov
• k rozdeľovaniu dôchodkov sa pristupuje na základe tézy, že ku každému výrobnému faktoru prislúcha určitý dôchodok, ktorého výška zodpovedá jeho prínosu k tvorbe produktu
• opodstatnenie mala hlavne v 18. a 19. storočí a rozpracoval ju D. Ricardo
• každému výrobnému faktoru, pretože poskytuje výrobné služby, prislúcha určitý dôchodok zodpovedajúci jeho prínosu k tvorbe produktu,
• k základným dôchodkom patrí: mzda, renta a úrok,
• dôchodok závisí od ceny, ktorá sa platí za výrobné faktory na príslušnom trhu,
• veľkosť dôchodkov je podmienená situáciou na konkrétnom trhu výrobného faktora – závisí teda od činiteľov formujúcich výrobné faktory, ako sú: ich cena, mobilita, čas, kedy sa mobilita zisťuje.
Osobná distribúcia dôchodkov
• začala sa používať od 20. storočia,
• umožňuje lepšie zachytiť rozdeľovanie dôchodkov medzi jednotlivými domácnosťami,
• domácnosti môžeme klasifikovať dvomi spôsobmi v závislosti od výšky dôchodku:
– prvý spôsob vychádza z určeného stredného dôchodku, ktorý rozdeľuje domácnosti na 2 skupiny,
– druhý spôsob rozdeľuje domácnosti do 5-10 skupín v zoradení od najnižších dôchodkov po najvyššie,
• možno ju vyjadriť pomocou Lorenzovej krivky,
• čím je tvar Lorenzovej krivky vypuklejší, tým, je v danej spoločnosti vyššia dôchodková nerovnosť.
Výkonnosť ekonomiky
~ je závislá od vzájomnej spolupráce štyroch sektorov (domácnosti, firmy, štát a zahraničie), ktoré tvoria ucelený, závislý a ovplyvňujúci sa systém
~ výkonnosť ekonomiky sa meria pomocou makroekonomických ukazovateľov, z ktorých najdôležitejší je agregátny produkt
Agregátny produkt
• peňažné vyjadrenie celkového súhrnu vyrobených finálnych statkov (spotrebných statkov a investičných statkov) a služieb v danej národnej ekonomike za určité časové obdobie spravidla jeden rok,
• umožňuje robiť závery o tom, či sa stav a výkonnosť ekonomiky zhoršuje alebo zlepšuje,
• je dôležitým podkladom pre hospodársku politiku a zásahy štátu do ekonomiky,
• pomocou neho robíme porovnávanie úrovne jednotlivých národných ekonomík.
• z hľadiska položiek, ktoré patria do agregátneho produktu, rozlišujeme domáci (agregátny produkt vytvorený na území danej krajiny a to domácimi aj zahraničnými výrobnými faktormi), národný (agregátny produkt vytvorený výrobnými faktormi, ktoré sú vo vlastníctve danej krajiny, pri čom nie je dôležité, či pôsobia na území danej krajiny alebo v zahraničí)
• Hrubý domáci produkt (Gross Domestic Product) (HDP, GDP)
• je hodnotovým vyjadrením súhrnu finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne 1 rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.,
• uplatňuje sa územný princíp.
• Hrubý národný produkt (Gross National Product) (HNP, GNP)
• je hodnotovým vyjadrením súhrnu finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia, za určité časové obdobie (obyčajne 1 rok),
• uplatňuje sa národnostný princíp.
• Čistý domáci produkt (ČDP, NDP)
• vypočítame ho tak, že od hrubého domáceho produktu odpočítame amortizáciu (odpisy).
• Čistý národný produkt (ČNP, NNP)
• vypočítame ako rozdiel hrubého národného produktu a amortizácie.
V prípade, že hodnotu výstupu v danom období vyjadrujeme v trhových cenách tohto obdobia (v bežných trhových cenách), hovoríme o nominálnom hrubom domácom produkte. Zmeny nominálneho HDP neposkytujú objektívny údaj o výkonnosti ekonomiky.
Ak hodnotu výstupu v danom období vyjadríme pomocou stálych cien základného roka, získame veličinu reálny hrubý domáci produkt. Použitím stálych cien základného obdobia sa vylúči vplyv zmien trhových cien, a preto je možné porovnávať vývoj reálneho HDP v priebehu dlhšieho časového obdobia.
Pomer nominálneho a reálneho domáceho produktu umožňuje vypočítať infláciu a označujeme ho ako deflátor HDP:
Potenciálny produkt – najvyššia možná úroveň skutočného produktu, ktorú môže ekonomika trvalo dosahovať v podmienkach prirodzenej miery nezamestnanosti a stabilnej cenovej hladiny.
Metódy výpočtu HDP – produktová (tovarová) metóda
• HDP chápeme ako ročný tok finálnych produktov a služieb vyjadrených v príslušných cenách bežného obdobia, ktorý bol vyprodukovaný na území daného štátu za sledované obdobie,
• pri tomto výpočte sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú kde qi = jednotlivé finálne statky a služby, pi = príslušné ceny jednotlivých finálnych statkov a služieb.
• v praxi môžu nastať problémy s určovaním, či ide o finálny statok alebo o medziprodukt, preto sa HDP vypočítava tak, že sa spočítajú pridané hodnoty jednotlivých výrobcov, dane z pridanej hodnoty a čisté dane na dovoz (podľa ŠÚ SR).
Metódy výpočtu HDP – dôchodková metóda
Výkonnosť ekonomiky sa meria pomocou príjmov jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:
• mzdy a iné zamestnanecké príjmy, t.j. hrubé mzdy – W,
• čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektom a úrokov platených iným subjektom - Ú,
• renty, dôchodky vlastníkov pôdy - R,
• zisk firiem zapísaných v obchodnom registri pred zdanením – hrubý zisk - Z,
• dôchodok firiem nezapísaných v obchodnom registri, ale v živnostenskom registri, patria sem dôchodky živnostníkov, roľníkov apod. Ide o dôchodky zo samozamestnávania - Wo,
• amortizácia - O,
• nepriame dane - T.
• HDP vypočítame ako sumarizáciu príjmov jednotlivých subjektov za služby výrobných faktorov: HDP = W + Ú + R + Z + Wo + O + T
• čistý domáci produkt vyjadrený touto metódou sa označuje ako národný dôchodok
Ak od čistého domáceho produktu odpočítame dane, dostaneme kategóriu národný dôchodok
Národný dôchodok predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov
Metódy výpočtu HDP – výdavková metóda
• pri tejto metóde je určujúce, kto nakupuje finálne výrobky a služby na konečnú spotrebu.
HDP môžeme vyjadriť ako súčet týchto položiek:
• výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb C,
• súkromné hrubé domáce investície firiem I
– chápeme ich ako reálnu kapitálovú tvorbu,
– platí: I = Io + Ič, kde Io sú obnovovacie (renovovačné) investície – mali by sa rovnať výške odpisov a Ič sú čisté (rozvojové) investície,
• výdavky štátu na nákup tovarov a služieb G
– ich súčasťou nie sú transferové platby (sociálne dávky a úroky zo štátnych cenných papierov),
• čistý export NX - rozdiel medzi exportom a importom
HDP potom môžeme vyjadriť nasledovne:
HDP = C + I + G + NX
Medziprodukt je hodnota statkov a služieb kúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové statky a služby
Spotreba, úspory, investície a ich vzájomné vzťahy
Spotreba (Consumption)
• spotrebu tvoria výdavky domácnosti na spotrebné finálne statky krátkodobého a dlhodobého používania a výdavky na služby, ktoré sú kúpené na uspokojovanie potrieb,
• najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim spotrebu domácností je disponibilný (použiteľný) dôchodok,
• závislosť výšky spotrebných výdavkov C od výšky disponibilného dôchodku domácnosti DI vyjadrujespotrebná funkcia C = f(DI), C = a + MPC×DI,
• hraničný sklon k spotrebe (MPC z anglického marginal propensity to consume) udáva, o koľko sa zmení spotreba, ak sa dôchodok zmení o ďalšiu, dodatočnú peňažnú jednotku - MPC = dC/dD alebo MPC = ΔC/ ΔDI.
Ak v grafe pre spotrebnú funkciu vyznačíme priamku pod uhlom 45°, dostaneme grafické zobrazenie úsporovej funkcie.
Prienik priamok tvorí bod vyrovnania, v ktorom a výška disponibilného dôchodku rovná výške spotreby. Vertikálna vzdialenosť medzi týmito dvoma priamkami určuje výšku úspor, naľavo od bodu vyrovnania ide o záporné úspory a napravo ide o kladné úspory
Úspory - (Savings)
• úspory domácností sú tou časťou disponibilného dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu domácností, čiže sa nespotrebuje,
• keď domácnosti míňajú viac na spotrebu ako je ich disponibilný dôchodok, hovoríme o záporných úsporách,
• závislosť úspor S od disponibilného dôchodku DI vyjadrujeúsporová funkcia S = f(DI),
• hraničný sklon k úsporám (MPS z anglického marginal propensity to save) vyjadruje, o koľko sa zmenia úspory, keď sa dôchodok zmení o ďalšiu, dodatočnú peňažnú jednotku - MPS = dS/dDI alebo MPS = ΔS/ΔDI.
Spotreba a úspory
• sú závislé od výšky disponibilného dôchodku,
• sú to zložky disponibilného dôchodku, platí: C + S = DI
• pre dodatočný dôchodok (dD) platí: dD = dC + dS Þ
1 = dC/dD + dS/dD alebo 1 = MPC + MPS .
Investície (Investment)
• predstavujú tvorba kapitálu vo vecných formách, teda prírastok kapitálu vo forme základných prostriedkov (fixného kapitálu) a zásob,
• o investíciách v ekonomickom zmysle hovoríme len vtedy, keď sa tvorí reálny kapitál,
Úlohy investícií:
- krátkodobo ovplyvňujú národný produkt tým, že pôsobia na agregátny dopyt,
- vplývajú na dlhodobý rast produktu, a to tým, že akumuláciou kapitálu pôsobia na potenciálny produkt.
Investičný multiplikátor
• je to koeficient, ktorý vyjadruje o koľko sa zvýši agregátny produkt, ak sa zvýšia investície,
• vyjadruje vplyv zmeny objemu investícií na dynamiku hrubého domáceho produktu: DY = k×DI,
• k = 1/MPS alebo k = 1/1 -MPC,
• multiplikačný efekt pôvodnej investície sa po určitej dobe úplne vyčerpá, pretože v nasledujúcich obdobiach sa nepoužije celý dôchodok na investovanie, ale časť z neho sa odloží vo forme úspor,
• na konštantný, resp. rastúci multiplikačný efekt sú potrebné nové investície.
Ekonomický rast
• zahŕňa kvantitatívne a kvalitatívne zmeny vo výrobných faktoroch a im zodpovedajúce zmeny v objeme, štruktúre a kvalite reálneho HDP,
• za ukazovateľ ekonomického rastu berieme rast reálneho agregátneho produktu (napr. národného dôchodku) v prepočte na jedného obyvateľa,
• o ekonomickom raste môžeme potom hovoriť len v prípade, ak
– tempo rastu agregátneho produktu je vyššie ako tempo rastu obyvateľstva,
– celkový objem reálneho agregátneho produktu v danom období Yt je väčší ako v predchádzajúcom období Yt-1, t.j. Yt > Yt-1
Spôsoby vyjadrenia ekonomického rastu
• ako rozdiel medzi hodnotou reálneho produktu Y v bežnom období (v čase t) a hodnotou reálneho produktu v minulom období (v čase t -1), t.j. ΔY = Yt – Yt-1,
• ako podiel hodnoty reálneho produktu v bežnom období a hodnoty reálneho produktu v predchádzajúcom období, vyjadrený v %, t.j. r = Yt / Yt-1, kde r je koeficient rastu,
• ako tempo rastu, ktorým rozumieme prírastok reálneho produktu. Je to relatívny prírastok, ktorý vyjadruje percentuálny podiel absolútneho prírastku v danom období a dosiahnutej úrovne reálneho produktu v predchádzajúcom období, t.j. g = (Yt – Yt-1) / Yt-1, kde g je tempo rastu.
• ako prírastok reálneho HDP, pripadajúceho na jedného obyvateľa. V tomto prípade hovoríme len vtedy, ak tempo rastu HDP je vyššie ako tempo rastu obyvateľstva
Zdroje ekonomického rastu
- v minulosti za hlavné zdroje ekonomického rastu považovalo množstvo a kvalita výrobných faktorov, pričom čím väčšie bolo množstvo a kvalita, tým vyšší ekonomický rast mohla krajina dosiahnuť
• hlavný zdroj = produktivita práce,
– vyplýva to zo skutočnosti, že človek má k dispozícii len také množstvo tovarov a služieb na uspokojovanie svojich potrieb, koľko dokáže vyprodukovať,
• okrem toho závisí ekonomický rast od množstva a od kvality výrobných faktorov a od efektívnosti ich využívania,
– čím väčšie množstvo výrobných faktorov má krajina k dispozícii a čím vyššia je ich kvalita, tým vyššie tempo ekonomického rastu môže dosiahnuť.
Faktory ovplyvňujúce produktivitu práce
˙
Ľudský kapitál
• súhrn vrodených a získaných vedomostí, schopností, zručností a kvalifikácie, ktorými ľudia disponujú,
• všeobecný ľudský kapitál je využiteľný v rôznych zamestnaniach a v rôznych firmách; ide o vedomosti, zručnosti a schopnosti získané vo všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy.
• špecifický ľudský kapitál je využiteľný v konkrétnej firme a získaná kvalifikácia sa získava formou ďalšieho vzdelávania v konkrétnej firme.
Fyzický kapitál
• predstavuje množstvo a technickú úroveň strojov, zariadení a budov,
• jeho množstvo závisí od výšky úspor a investícií, ktoré umožňujú zvyšovanie objemu pôvodného kapitálu o novovytvorený kapitál.
Pôda a prírodné zdroje
• nie sú hlavnými zdrojmi ekonomického rastu, ale napomáhajú mu,
• dôležitá je schopnosť ľudí vedieť zdroje efektívne využívať, príp. ich nahradiť kapitálovými statkami (napr. drevo – plasty).
Technologické zmeny a inovácie
• vedú k zmenám vo výrobných procesoch,
• predchádzajú im invencie,
• Invencia je nová myšlienka, vynález, ktorá je dôležitým, ale len začiatočným momentom procesu technologickej zmeny, nevytvára ekonomický efekt.
• Inovácia znamená, že dochádza ku konkrétnej aplikácii (využitiu) invencii v praxi.
• Technologické inovácie zdokonaľujú výrobný proces
• Výrobkové, tovarové inovácie predstavuje zdokonalenie, resp. vytvorenie úplne nového produktu.
Podnikateľské a manažérske schopnosti
• tvorivosť, iniciatíva a podnikanie patria k najdôležitejším zdrojom ekonomického rastu, pretože podnikatelia zavádzajú do výroby nové typy výrobkov, zdokonaľujú moderné technológie a nové výrobné metódy,
• preto dôležité, aby spoločenské a ekonomické prostredie boli priaznivé voči podnikaniu.
• okrem podnikateľov patrí významná úloha manažérom, ktorí organizujú a riadia výrobný proces, čím môžu výrazne ovplyvňovať produktivitu práce.
Spoločensko-inštitucionálne a právne prostredie
• len slobodné, rovnoprávne postavenie politických a ekonomických inštitúcií môže zabezpečiť ekonomický rast,
• okrem toho je veľmi dôležitá kvalita a dôveryhodnosť právneho systému, typ hospodárskej politiky, sociálna a kultúrna úroveň krajiny (zvyky, tradície, spotrebiteľské preferencie), dôveryhodný finančný a bankový systém.
Ekonomické cykly
• ekonomický vývoj neprebieha plynulo a priamočiaro, ale vo viac-menej pravidelnej následnosti dobrých a zlých období,
• pod ekonomickým cyklom rozumieme kolísanie skutočného HDP okolo potenciálneho,
– potenciálny agregátny produkt zodpovedá agregátnemu produktu pri plnom využití výrobných faktorov,
– skutočný agregátny produkt vzniká na základe pôsobenia agregátneho dopytu a agregátnej ponuky,
• ekonomický cyklus sa prejavuje vzostupnými a zostupnými pohybmi reálneho hrubého domáceho produktu, zamestnanosti, cien a úrokových sadzieb,
• cykly majú dve základné fázy – recesiu a expanziu a dve ohraničujúce fázy – dno a vrchol.
• je to aj kolísanie skutočného agregátneho produktu okolo potenciálneho
Fázy ekonomického cyklu
• recesia nastáva, ak reálny HDP klesá dva za sebou idúce štvrťroky. Vo fáze recesie prebieha všeobecný úpadok ekonomickej činnosti: produkcia klesá, trh sa zbavuje prebytočných výrobkov, neefektívnych výrobcov, prebytočných pracovných síl, je sprevádzaná zvyšovaním nezamestnanosti, množstvom nevyužitých výrobných kapacít, poklesom miery zisku, zostrením konkurenčného boja, rastúcim počtom bankrotov. Môže prerásť do depresie.
• dno - ekonomické ukazovatele prestali klesať, ekonomika mobilizuje sily, začína proces obnovy ekonomickej aktivity pôsobením síl trhového systému za aktívnej účasti štátu podporou investícií,
• expanzia (rozmach) predstavuje postupný rast ukazovateľov ekonomickej aktivity a spravidla pokles nezamestnanosti,
• vrchol znamená vyvrcholenie ekonomického rastu, keď prírastky ekonomických veličín začínajú dosahovať nulové hodnoty; začína sa nový ekonomický cyklus.
Príčiny vzniku ekonomických cyklov
• exogénne (vonkajšie):
– vznikajú mimo ekonomického systému,
– patria tu napr.: politické príčiny a udalosti (spojené s pravidelným opakovaním volebných období), teória kozmickej krízy, vojny, technický pokrok, klimatické podmienky, ...
• endogénne (vnútorné):
– vznikajú na základe nestability ekonomického systému a vo vnútri ekonomického systému, ktorý nedokáže naplno využívať výrobné faktory
– zaraďujeme tu: striedanie optimistických a pesimistických odhadov podnikateľských subjektov o budúcich výnosoch z investovania, kolísanie agregátneho dopytu a ponuky, nestabilita investičných výdavkov firiem, neschopnosť zabezpečiť rovnosť investícií a úspor, nestabilita celého trhového systému,…
Okunov zákon
- vyjadruje zmeny nezamestnanosti v závislosti od zmien HDP
- „ Ak klesá skutočný národohospodársky produkt pod úroveň potenciálneho produktu o 2 %, zvyšuje sa nezamestnanosť o polovicu tejto hodnoty, teda o 1 %“
- ak sa úroveň produktu rovná úrovni potenciálneho, ekonomika sa vyvíja pri prirodzenej miere nezamestnanosti
Základné rozdelenie ekonomických cyklov
• podľa dĺžky trvania:
– dlhé tzv. Kondratievove (alebo aj Kuznetsove) cykly
• opakujú sa v rozmedzí 30 až 60 rokov,
• ich vznik a priebeh sa spája so vznikom a rozvojom nových objavov a inovácií,
• sú spojené so zásadnými zmenami vo výrobných technológiách, ktoré umožňujú vznik nových odvetví a odborov ekonomiky
– stredne dlhé tzv. Juglarove cykly
• súvisia so zmenami v úrokovej miere a odvodene od nej so zmenami dopytu po investíciách,
• interval opakovania cyklov je 6 – 11 rokov.
– krátke tzv. Kitchinove cykly (cykly v zásobách)
• ich opakovanie súvisí so zmenou stavu zásob hotových výrobkov a medziproduktov v najdôležitejších odvetviach ekonomiky,
• trvajú 3 – 5 rokov.
• podľa toho na ktorej strane ekonomickej rovnováhy vzniká odklon skutočného produktu od potenciálneho:
– ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregátneho dopytu
• zmeny agregátneho dopytu môžu vyvolať očakávania spotrebiteľov a podnikateľov z dôvodu očakávania a dôvodu politických a vojnových udalostí
• pokles AD vyvolá pokles skutočného HDP pod úroveň potenciálneho,
• nastáva pokles nových investícií, rast nezamestnanosti, cenová hladina klesá, resp. stagnuje,
– ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregátnej ponuky
• zmeny AP nastávajú v dôsledku zmien výrobných nákladov,
• pri zvýšení výrobných nákladov sa zníži agregátna ponuka a následne skutočný agregátny produkt, nezamestnanosť a cenová hladina rastie.